Zaujímavosti bankovky 25 Kronen 1918

Dátum vydania: 27. október 1918
Rozmer: 135 x 80 mm
Papier: biely
Potlač: modrá, číslice červené
Technika: ofset
Navrhovateľ: bankovku navrhla tlačiareň s využitím rytiny Ferdinanda Schirnbock-a

Líc:
Potlač je sivej farby, vodorovné vlnovky. V strede je umiestnený znak emisnej banky (RUB) a štátny znak Rakúsko – Uhorska. Na ľavo v obdĺžniku tvár ženy (rytina Schirnbock-a) pod ním nominálna hodnota. Na pravo od hlavy červené štvorčíslie označujúce sériu a šesťmiestne číslo bankovky. Medzi nimi modrým vyobrazenie nominálnej hodnoty modrou farbou.

Podpisy: Dr.Gruber Ignác – vizeguverneur
Heinrich Aladár – generalrat
Schmid – generalsekretar

Rub:
a) Bez potlače biely. (Odtiaľ je odvodený aj názov „biely peniaz“)
b) Sivé vodorovné vlnovky

Platnosť: od 30.10.1918 do 09.03.1919

K tejto platnosti taká malá zaujímavosť: Dňa 28.10.1918 Československo vyhlásilo nezávislosť, ktorú Francúzsko a Veľká Británia hneď aj uznala. Teda na území Československa bola platná bankovka vydaná štátom, ktorý v deň vstupu do platnosti bankovky už neexistoval. (Viď obdobne kovové 10 Kčs s rokom razby 1993, keď už neexistoval ČSFR).

Varianty bankovky:
a) s perforáciou MUSTER
b) Séria 1001 – 1999, veľkosť číslic 2 mm, rub vodorovné vlnovky
c) Séria 3xxx, veľkosť číslic 3,5 mm, rub biely
d) Séria 3xxx, veľkosť číslic 4 mm, rub biely
e) Séria 3xxx, veľkosť číslic 3 mm, rub vodorovné vlnovky
f) Séria 3xxx, veľkosť číslic 3,5 mm, rub vodorovné vlnovky
g) Séria 3xxx, veľkosť číslic 4 mm, rub vodorovné vlnovky
h) Séria 3xxx, číslo tri má „vodorovný“ horný oblúk

Poznámka k sériam: Série s číslom 3xxx boli platné iba na území Slovenskej republiky rad a Maďarskej republiky rad, a ním okupovaných území. V Československu úradne bola platná iba séria 1xxx. (Ďakujem za upozornenie kolegovi numpszi)

b) Séria 1001 – 1999, veľkosť číslic 2 mm, rub vodorovné vlnovky


c) Séria 3xxx, veľkosť číslic 3,5 mm, rub biely

d) Séria 3xxx, veľkosť číslic 4 mm, rub biely

e) Séria 3xxx, veľkosť číslic 3 mm, rub vodorovné vlnovky

f) Séria 3xxx, veľkosť číslic 3,5 mm, rub vodorovné vlnovky

h) Séria 3xxx, číslo tri má „vodorovný“ horný oblúk

Použitá literatúra:

Leányfalusi Károly - Nagy Ádám: Magyarország fém és papírpenzei 1892-1925

(Károly Leányfalusi a Ádám Nagy: Bankovky a mince Maďarska 1892-1925, vydané 2007)

Perforácie na československých bankovkách

Na diskusnom portály sberatel.com sa rozbehla zaujímavá téma o perforáciách vyskytujúcich sa na československých bankoviek. V poslednom čase sa viac dostávajú aj perforované bankovky do zorného poľa zberateľov. Aj keď zberateľská hodnota takto „znehodnotených“ bankoviek ešte stále nedosahuje, a myslím si, že ani nedosiahne hodnotu neperforovaných. Prečo vlastne vznikol tento „nový“ trend? Moja teória: 1. Začínajúci zberatelia väčšinou nemajú toľko finančných prostriedkov, aby si mohli svoju zbierku vytvoriť len z neperforovaných bankoviek. Preto siahajú na perforované, a často aj po bankovky z obehu. 2. Skúsení zberatelia, ktorí už svoje zbierky majú značne kompletizované stoja pred dilemou. Kam sa pohnúť ďalej? Vtedy prídu na rad bankovky so zaujímavými perforáciami. Resp. niektoré bankovky ani sa nedajú zaobstarať v neperforovanom stave. A v tomto momente vyskytne otázka: aké perforácie sa používali na československé bankovky? Existovala nejaká norma na ich použitie, resp. umiestnenie na bankovke? Sú všetky pravé, alebo aj falšované na škodu zberateľov? Najbežnejšou perforáciou, ktorá sa vyskytuje na čs. bankovkách je SPECIMEN. Zrejme z dôvodu medzinárodného štandardu. Ďalej sú známe: NEPLATNÉ, písmeno S (často označované, ako perforácia, ktorá sa robila na Slovensku), tri malé dierky, perforačné otvory o priemere od 3 až do 8 mm. Ich počet môže byť rôzny. Ďalej existujú rôzne kombinácie hore uvedených perforácii. Najčastejšie SPECIMEN s viacerými perforačnými otvormi. Občas sa vyskytnú aj neobvyklé perforácie, ako je napr. CANCELLED na 500/1923. Alebo perforačný otvor o priemere 8 mm na 20/1949.

Možný spôsob ako vznikajú zrkadlové perforácie. Prehybom bankovky, preto bankovky s touto perforáciou sú vždy v strede zvislo prehnuté. (Táto bankovka nebola perforovaná, len na ukážku bol obraz vytvorený)

ĎALŠIE UKÁŽKY

Zrkadlová perforácia

Perforácia písmeno "S" (tzv.slovenská perforácia)

Zrkadlová perforácia

Perforácia písmeno "S" (tzv.slovenská perforácia)

Perforácia dve malé dierky, s priemerom asi 3 mm

Perforácia "NEPLATNÉ" aj s 2x tromi bodkami pod slovom.

Zriedkavá kombinácia perforácie "CANCELLED" + 3 dierky o priemere 3 mm
Zdroj obrazku: www.aes.iupui.edu/rwise/countries/czechoslovakia.html

Perforácia "NEPLATNÉ" umiestnené hore na stred.
Zdroj obrazku: www.aes.iupui.edu/rwise/countries/czechoslovakia.html

Bankovka s nezvyčajnou perforáciou 2 dierky o priemere 7,5 mm. Na túto bankovku veľmi neobvyklé.

Kombinácia perforácie "NEPLATNÉ" zvislo a šikmo.

Kombinácia 2 dier, o priemere asi 4 mm a šikmo umiestnené "NEPLATNÉ"
Zdroj obrazku: www.aes.iupui.edu/rwise/countries/czechoslovakia.html

Kombinácia perforácie "SPECIMEN" dolne v strede a 4 dierky o priemere asi 5-6 mm

Neobvyklá jednodierková perforácia o priemere 8 mm.

Ak máte vo svojej zbierke zaujímavé perforácie, alebo ich kombinácie podeľte sa o ne.

Vynaliezavosť obchodníkov (!?)

V komunite zberateľov bankoviek dlhší čas sa vedie diskusia na tému „kolkované bankovky kubánskej krízy“.... Už sme mohli počuť, čítať rôzne vysvetlenia, domnienky na vznik týchto bankoviek. Sám som už o tom písal v mojom prvom príspevku na tomto blogu.
Osobne som zástancom názoru, že zmienené bankovky sú len výtvorom „zberateľov“. Slovo zberateľ som zámerne dal do úvodzoviek. Totiž pre mňa nie je zberateľom srdcom i dušou človek, ktorý je ochotný z vidiny zisku vyhotoviť takéto podvrhy.
Pekným príkladom sú aj nasledovné bankovky, na ktoré ma upozornil kolega – zberateľ numpszi.

Link: http://data.numfil.com/auctions/31_pis_aukce/794.jpg

Ako vlastne môžu vznika takéto rarity pre zberateľov? Jednoznačne tak, že nespotrebované kolky sú voľne dostupné na trhu medzi "zberateľmi".

Link: http://data.numfil.com/auctions/31_pis_aukce/792.jpg

Utvorte si názor sám na takéto niečo.

Vznik koruny slovenskej, ako platidlo vojnového štátu Slovenská republika (1939 – 1945)

Dňa 19. marca 1939 vo Viedni podpísal predseda slovenskej vlády Tiso „Zmluvu o ochrannom pomere medzi Nemeckou ríšou a Slovenským štátom“. Nemecká strana zmluvu podpísala až 23.marca 1939 v Berlíne v zastúpení Joachimom von Ribbentropom. V ten istý deň bol podpísaný aj „Dôverný protokol o hospodárskej a finančnej spolupráci medzi Nemeckou ríšou a Slovenským štátom“.
Tieto dve zmluvy umožnili vznik vlastnej meny, voľnú suverenitu a vznik Národnej banky Slovenska. Vydanie vlastnej meny z dôvodu krátkosti času nebolo možné riešenie. Preto sa pristúpilo k pretlači pôvodných československých bankoviek hodnoty 100, 500 a 1000 korún s nápisom „Slovenský štát“ modrej (500), fialovej (1000) a červenej (100) farby, bez uvedenia roka.
Nemecko po okupácii Prahy (15.marca 1939) zhabalo celý česko-slovenský zlatý poklad. Slovenský štát preto musel na zlaté krytie vlastnej meny organizovať zbierku. A to v dvoch etapách. Takto zlaté krytie slovenskej meny dosiahlo celkom 7 ton čistého zlata.
Do konca roka 1939 Slovenský štát vydal svoje prvé bankovky, v nominálnej hodnote 10 a 20 Ks. K týmto postupne pribudli nasledovné:

- rok 1940 : 50, 100 a 1000 Ks.
- rok 1941 : 500 Ks
- rok 1942 : 20 Ks
- rok 1944 : 5000 Ks
- rok 1943 : 10 Ks
- rok 1945 : 5 Ks


Bankovka nominálnej hodnoty 5000 Ks nakoniec sa nedostala do obehu.

100 Kč 1931/1939 s pretlačou SŠ

500 Kč 1929/1939 s pretlačou SŠ


1000 Kč 1934/1939 s pretlačou SŠ

10 Ks II.emisia 1943 - anulát

10 Ks I.emisia 1939

20 Ks II.emisia 1942

20 Ks I.emisia 1939

50 Ks 1940

100 Ks I. a II. emisia 1940/1945

1000 Ks 1940

500 Ks 1941

5000 Ks 1944 - nevydaná

5 Ks 1945

Zberateľ 2009

Týmto príspevkom by som chcel trošku priblížiť atmosféru najväčšieho stretnutia zberateľov „všetkého možného“ na Slovensku. Samozrejme mňa najviac zaujali stánky s notafilistickým materiálom, teda bankovkami.
Na prvý pohľad sa mi zdalo, že jednotlivé zberateľské odbory sú celkom dobre, zreteľne oddelené od seba s informačnými tabuľami. Avšak nebola to celkom pravda. Nakoľko viacerí vystavovatelia mali materiál zapadajúci do viacerých okruhov.
Pri každom stánku, resp. stole prebiehali družné debaty, dohady a uzatvárali sa „obchody“. Nechýbali samozrejme ani výrobcovia, a predajcovia zberateľských pomôcok.
Podľa môjho odhadu najviac vystavovateľov bolo z oboru filatelia. Veď aj najväčším ťahúňom udalosti bolo vystavenie najdrahšej československej známky ( 4 kr. svetlo zelená, rakúska známka na žilkovom papieri s prevrátenou pretlačou Pošta čskoslovenská 1919). Túto známku vystavoval sám majiteľ p. Pytlíček. Je odhadovaná hodnota je 1 mil. €.
Ale vrátim sa k bankovkám. Chýbala mi, resp. sa mi zdala, že ponuka rakúsko-uhorských bankoviek je slabá, ba dokonca biedna. Prvorepublikové bankovky mali väčšie zastúpenie medzi vystavenými. Ale najviac bolo vystavovaných a ponúkaných bankoviek z obdobia po II. svetovej vojny. A priznám sa, podľa môjho názoru privysokými cenami. Nakoľko na trhu sú najľahšie dostupné, a ich množstvo v skladoch oboch národných bánk (ČNB a NBS) asi nikto nevie presne. Ale určite je ich dosť na ďalších pár rokov.
Naopak niektoré prvorepublikové (II. emisia) bankovky sa ponúkali za primerané ceny, v pomere ich vzácnosti a zachovalosti.
Na záver pár fotografii, na priblíženie atmosféry výstavy.