pondelok 25. mája 2009
2 krone 1914 – varianty
Špecializovaný „Katalog der österreichischen Banknoten ab 1900“ od autorskej dvojice Kodnar/Künstner uvádza tri varianty písmena C.
Preto som poprosil kolegu zberateľa Peťa Kuscsika (vo svete virtuálnych fórumov a aukcii známy ako „numpszi“) o preskúmanie variantov (je zbehlejší v počítačovej grafike). Výsledok porovnávania je v celku zaujímavé zistenie existencie viac ako 3 variant písmena C.
Z vyobrazených bankoviek predmetom dohadov boli druhá a tretia. Pomocou počítačovej grafiky sa vyhotovil obraz prekrytia oboch písmen. Samozrejme najprv bolo treba ich farebne rozlíšiť.
Výsledok vidíte na obrázku, kde je jednoznačné, že dolný oblúk písmena C je odlišný. Tak isto ako zakončenie horného oblúku.
Ako laik sa domnievam, že k takýmto odchýlkam nemohlo dôjsť opotrebením tlačovej dosky.
Použitá literatúra: Kodnar/Künstner: Katalog der österreichischen Banknoten ab 1900
Diskusia k príspevku:
http://www.sberatel.com/diskuse/topic.php?id=4038
streda 13. mája 2009
Tvorcovia československých bankoviek I. - Max Švabinský
Jeden z najvýznamnejších českých umelcov 20. storočia Max Švabinský (celým menom Maxmilian Theodor Jan Švabinský) sa narodil 17.septembra 1873 v Kroměříži a umrel 10.februára 1962 v Prahe.
Bol uznávaný pre svoju neobyčajnú kresliarsku zručnosť a rôznorodosť grafických techník. Spolu s J.Preislerom, A.Slavíčkom a M.Jiránkom položili základy moderného českého výtvarného umenia 20.storočia.
Zakladajúci člen SČUB Hollar, členom SVU Mánes, viedenského spolku umelcov Hagenbund a Sociézé nationale des Beaux-Arts v Paríži. Držitel titulu „Doctor honoris causa“ Masarykovej univerzity v Brne. Viacnásobným rektorom a doživotným čestným profesorom AVU v Prahe.
Bol aj tvorcom viacerých bankoviek Československa, ktoré zberatelia (notafilisti) radia medzi najkrajšie. V spolupráci s rytcom Karlom Wolfom je aj tvorcom 1000 K z roku 1934, ktorá v roku 1937 dočkala aj medzinárodného ocenenia v Paríži na výstave umenia.
Spracované podľa:
piatok 8. mája 2009
Bankovky Habsburgskej ríše (1762-1892) – II. časť
Počas revolučných rokoch 1848-1849 Kossuth rozmýšľal nad vydaním vlastných bankoviek. Od 01.mája 1848 mal v pláne emisiu 1 a 2 zlatých (gulden - forint) bankoviek. Nakoniec 06.augusta 1848 sa dostali do obehu prvé bankovky v hodnote 2 zlatých (guldenov – forintov).
Pred vydaním týchto bankoviek do obehu sa dostali 15 a 30 krajcárové bankovky. Ale nakoľko v obehu bolo príliš málo drobných peňazí, tieto bankovky štvrtili, aby uspokojili potreby.
2.júla 1849 v Segedíne (Szeged – Maďarsko) sa dostali do obehu 2 forintovky.
Po emigrácii v roku 1851 Kossuth sa vysťahoval z Turecka do USA. Ešte v tomto roku vznikli návrhy 1, 5, 50 a 100 dolárových pôžičkových bankoviek, ktoré 15.decembra 1851 si objednal u Dafort, Bald and Co. New York and Philadelphia. Tieto bankovky mali dátum 1.januára 1852, ktoré však nikdy sa nedostali do obehu. Ďalšie pokusy o vydaní pôžičkových bankoviek v Londýne boli neuspešné.
štvrtok 7. mája 2009
Bankovky Habsburgskej ríše (1762-1892) - I.časť
Počas panovania Márie Terezie (1740-1780) WSB 01.júla 1762 vydala prvé papierové peniaze – bancozetle, v nominálnych hodnotách: 5, 10, 25, 50 a 100 guldenov, v celkovom objeme 12 000 000. Tieto bankovky zo začiatku sa dali zameniť na 5% p.a. úročené aukcie banky vo nominálnej hodnote 200 guldenov.
Po skončení sedemročnej vojny ( 1756-1763) časť týchto bancozetly zamenili späť na kovové strieborné mince, a zvyšok zničili.
1.júla 1771 došlo k druhej emisii bancozetly, znova v objeme 12 000 000 guldenov. K pôvodným nominálnym hodnotám pribudli prvé 500 a 1000 guldenové. Tieto bancozetle boli tlačené ako obeživo, a nedali sa vymeniť na aukcie banky. Napriek tomu ich prijatie nebolo povinné súkromnými osobami.
Ďalšia emisia bola vydaná 1.novembra 1784, na základe patentu Jozefa II. (1780-1790). Tieto bancozetle boli zameniteľné na strieborné mince vo vyznačených štátnych pokladniach a pobočkách WSB. Od tejto doby bola povinnosť akceptácie bancozetly aj na území Maďarska. Jozef II. - ešte pred svojou smrťou – uviedol do obehu ďalšie bancozetle s datovaním 1.novembra 1784 v celkovom objeme 11 000 000 guldenov.
František II (1792-1835), počas vojen s Francúzskom (1792-1815), 1.augusta 1796 vydal ďalšiu emisiu v objeme 44 000 000 guldenov. Počas vojny objem bancozetly dosiahol 92 000 000 guldenov. V roku 1797 zamietli zámenu bancozetly na strieborné mince. A od tejto doby akceptácia bancocetly bola povinná pre každého. V tejto dobe strieborné mince úplne sa vytratili z obehu, a preto 1.januára 1800 ako ich náhradu sa vydala ďalšia emisia bankoviek, aj s novými nominálmi 1 a 2 guldenov. Nakoľko došlo k devalvácii bankoviek, 1 strieborniak mal hodnotu 2 papierových guldenov.
Po obsadení Viedne napoleonskými vojskami, tlačiareň bankoviek sa presťahovala do Pešti. 1.júna 1806 sa vydali bancocetle s novým vzhľadom. Pod vedením Napoleona v roku 1809 vo Viedni sa naďalej tlačili bancozetle vzoru 1800 a 1806 z pôvodných matríc. Vtedy už tlačiareň bankoviek bola presťahovaná do Veľkého Varaždína (Nagyvárad – Rumunsko). Takto v obehu boli dva druhy bankocetly, ktoré sa líšili len v odtieni papiera, preto obe ostali v obehu. Z tohto dôvodu objem v obehu prekročil hranicu 1 000 000 000 guldenov. Devalvácia rástla: 100 strieborných guldenov 445 papierových, v decembri už 960 papierových a dokonca v marci 1811 až 1200 papierových guldenov pýtali.
V dôsledku takejto miery znehodnocovania papierových guldenov nariadili ich výmenu v pomere 5 guldenov za 1 „Einlösungsschein“. Tieto bankovky boli až do roku 1816 oficiálnym platidlom Habsburgskej ríše.
Napriek veľkému množstvu, a inflácie objem obeživa nepostačoval, preto 16.marca 1813 vydali „Anticipations-schein“ v objeme 45 000 000 guldenov.
V roku 1816 vznikol Österreichische National Zettelbank (ÖNZ). Súčasne so vznikom ÖNZ došlo k ďalšej devalvácie, a to v pomere: 250 „Einlösungsschein“ alebo 1250 Wiener Stadt Banco-Zettel sa rovnal s 100 striebornými guldenmi. Po tejto devalvácii 23.júna 1823 sa vydali nové bankovky s nominálmi: 5, 10, 25, 50, 100, 500 a 1000.
Ďalšie emisie boli nasledovné: 1.januára 1841 nové 5, 10, 50, 100 a 1000 guldenov. 1.januára 1847 ďalšie 5, 10, 100 a 1000 guldenov.
utorok 5. mája 2009
Ojedinelá publikacia z oblasti notafílie od Dipl.Ing. Vladimíra Filipa
Publikáciu ani sám autor nepovažuje za vedecké dielo, ale za knihu popularizujúcu zberateľský odbor notafiliu.
Knihu vydalo Vydávateľstvo "Josef Filip 1938" v Brne.
http://www.knihyfilip.cz/katalog.php?vyrobek=46&return_kategorie=2019&lang=cs
sobota 2. mája 2009
"Fenomén" kolkovaných bankoviek počas kubánskej krízy
Čo je notafília
Notafília je zberateľský obor zaoberajúci sa zbieraním a štúdiom bankoviek, papierových peňazí a platidiel. Donedávna bola zaradená do oboru numizmatiky. Ale od roku 1970 je ustanovená ako samostatný zberateľský obor.
Najznámejší prispievateľom, a propagátorom notafílie je Albert PICK.
Albert Pick (*15.máj 1922, Kolín nad Rýnom)
Položil základy notafílie - moderného zbierania bankoviek a papierových platidiel. Bankovky a núdzové peniaze začal zbierať v roku 1930. Keď jeho zbierka platidiel dosiahla približne 180 000 kusov, kúpila ju Bavorská hypotekárna a zmenková banka. Pick sa stal správcom zbierky a staral sa o zveľaďovanie a rozširovanie zbierky v rokoch 1964-1985. Momentálne žije na dôchodku v Garmischi.
Svoju prvú knihu, katalóg bankoviek vydal v roku 1974. Najväčší katalóg a cenník bankoviek na svete „Standard Catalog Of World Paper Money“ získal množstvo medzinárodných ocenení a každoročne vychádza dopĺňaný a novovydávané bankovky.
zdroj: http://sk.wikipedia.org/wiki/Notaf%C3%ADlia
http://sk.wikipedia.org/wiki/Albert_Pick