Vznik koruny slovenskej, ako platidlo vojnového štátu Slovenská republika (1939 – 1945)

Dňa 19. marca 1939 vo Viedni podpísal predseda slovenskej vlády Tiso „Zmluvu o ochrannom pomere medzi Nemeckou ríšou a Slovenským štátom“. Nemecká strana zmluvu podpísala až 23.marca 1939 v Berlíne v zastúpení Joachimom von Ribbentropom. V ten istý deň bol podpísaný aj „Dôverný protokol o hospodárskej a finančnej spolupráci medzi Nemeckou ríšou a Slovenským štátom“.
Tieto dve zmluvy umožnili vznik vlastnej meny, voľnú suverenitu a vznik Národnej banky Slovenska. Vydanie vlastnej meny z dôvodu krátkosti času nebolo možné riešenie. Preto sa pristúpilo k pretlači pôvodných československých bankoviek hodnoty 100, 500 a 1000 korún s nápisom „Slovenský štát“ modrej (500), fialovej (1000) a červenej (100) farby, bez uvedenia roka.
Nemecko po okupácii Prahy (15.marca 1939) zhabalo celý česko-slovenský zlatý poklad. Slovenský štát preto musel na zlaté krytie vlastnej meny organizovať zbierku. A to v dvoch etapách. Takto zlaté krytie slovenskej meny dosiahlo celkom 7 ton čistého zlata.
Do konca roka 1939 Slovenský štát vydal svoje prvé bankovky, v nominálnej hodnote 10 a 20 Ks. K týmto postupne pribudli nasledovné:

- rok 1940 : 50, 100 a 1000 Ks.
- rok 1941 : 500 Ks
- rok 1942 : 20 Ks
- rok 1944 : 5000 Ks
- rok 1943 : 10 Ks
- rok 1945 : 5 Ks


Bankovka nominálnej hodnoty 5000 Ks nakoniec sa nedostala do obehu.

100 Kč 1931/1939 s pretlačou SŠ

500 Kč 1929/1939 s pretlačou SŠ


1000 Kč 1934/1939 s pretlačou SŠ

10 Ks II.emisia 1943 - anulát

10 Ks I.emisia 1939

20 Ks II.emisia 1942

20 Ks I.emisia 1939

50 Ks 1940

100 Ks I. a II. emisia 1940/1945

1000 Ks 1940

500 Ks 1941

5000 Ks 1944 - nevydaná

5 Ks 1945

Zberateľ 2009

Týmto príspevkom by som chcel trošku priblížiť atmosféru najväčšieho stretnutia zberateľov „všetkého možného“ na Slovensku. Samozrejme mňa najviac zaujali stánky s notafilistickým materiálom, teda bankovkami.
Na prvý pohľad sa mi zdalo, že jednotlivé zberateľské odbory sú celkom dobre, zreteľne oddelené od seba s informačnými tabuľami. Avšak nebola to celkom pravda. Nakoľko viacerí vystavovatelia mali materiál zapadajúci do viacerých okruhov.
Pri každom stánku, resp. stole prebiehali družné debaty, dohady a uzatvárali sa „obchody“. Nechýbali samozrejme ani výrobcovia, a predajcovia zberateľských pomôcok.
Podľa môjho odhadu najviac vystavovateľov bolo z oboru filatelia. Veď aj najväčším ťahúňom udalosti bolo vystavenie najdrahšej československej známky ( 4 kr. svetlo zelená, rakúska známka na žilkovom papieri s prevrátenou pretlačou Pošta čskoslovenská 1919). Túto známku vystavoval sám majiteľ p. Pytlíček. Je odhadovaná hodnota je 1 mil. €.
Ale vrátim sa k bankovkám. Chýbala mi, resp. sa mi zdala, že ponuka rakúsko-uhorských bankoviek je slabá, ba dokonca biedna. Prvorepublikové bankovky mali väčšie zastúpenie medzi vystavenými. Ale najviac bolo vystavovaných a ponúkaných bankoviek z obdobia po II. svetovej vojny. A priznám sa, podľa môjho názoru privysokými cenami. Nakoľko na trhu sú najľahšie dostupné, a ich množstvo v skladoch oboch národných bánk (ČNB a NBS) asi nikto nevie presne. Ale určite je ich dosť na ďalších pár rokov.
Naopak niektoré prvorepublikové (II. emisia) bankovky sa ponúkali za primerané ceny, v pomere ich vzácnosti a zachovalosti.
Na záver pár fotografii, na priblíženie atmosféry výstavy.