Jozef I. 24.decembra 1705 založil banku Wiener Stadt Banco (WSB), ktorá bola bankou Viedne a zároveň štátnou bankou Habsburgskej ríše.
Počas panovania Márie Terezie (1740-1780) WSB 01.júla 1762 vydala prvé papierové peniaze – bancozetle, v nominálnych hodnotách: 5, 10, 25, 50 a 100 guldenov, v celkovom objeme 12 000 000. Tieto bankovky zo začiatku sa dali zameniť na 5% p.a. úročené aukcie banky vo nominálnej hodnote 200 guldenov.
Po skončení sedemročnej vojny ( 1756-1763) časť týchto bancozetly zamenili späť na kovové strieborné mince, a zvyšok zničili.
1.júla 1771 došlo k druhej emisii bancozetly, znova v objeme 12 000 000 guldenov. K pôvodným nominálnym hodnotám pribudli prvé 500 a 1000 guldenové. Tieto bancozetle boli tlačené ako obeživo, a nedali sa vymeniť na aukcie banky. Napriek tomu ich prijatie nebolo povinné súkromnými osobami.
Ďalšia emisia bola vydaná 1.novembra 1784, na základe patentu Jozefa II. (1780-1790). Tieto bancozetle boli zameniteľné na strieborné mince vo vyznačených štátnych pokladniach a pobočkách WSB. Od tejto doby bola povinnosť akceptácie bancozetly aj na území Maďarska. Jozef II. - ešte pred svojou smrťou – uviedol do obehu ďalšie bancozetle s datovaním 1.novembra 1784 v celkovom objeme 11 000 000 guldenov.
František II (1792-1835), počas vojen s Francúzskom (1792-1815), 1.augusta 1796 vydal ďalšiu emisiu v objeme 44 000 000 guldenov. Počas vojny objem bancozetly dosiahol 92 000 000 guldenov. V roku 1797 zamietli zámenu bancozetly na strieborné mince. A od tejto doby akceptácia bancocetly bola povinná pre každého. V tejto dobe strieborné mince úplne sa vytratili z obehu, a preto 1.januára 1800 ako ich náhradu sa vydala ďalšia emisia bankoviek, aj s novými nominálmi 1 a 2 guldenov. Nakoľko došlo k devalvácii bankoviek, 1 strieborniak mal hodnotu 2 papierových guldenov.
Po obsadení Viedne napoleonskými vojskami, tlačiareň bankoviek sa presťahovala do Pešti. 1.júna 1806 sa vydali bancocetle s novým vzhľadom. Pod vedením Napoleona v roku 1809 vo Viedni sa naďalej tlačili bancozetle vzoru 1800 a 1806 z pôvodných matríc. Vtedy už tlačiareň bankoviek bola presťahovaná do Veľkého Varaždína (Nagyvárad – Rumunsko). Takto v obehu boli dva druhy bankocetly, ktoré sa líšili len v odtieni papiera, preto obe ostali v obehu. Z tohto dôvodu objem v obehu prekročil hranicu 1 000 000 000 guldenov. Devalvácia rástla: 100 strieborných guldenov 445 papierových, v decembri už 960 papierových a dokonca v marci 1811 až 1200 papierových guldenov pýtali.
V dôsledku takejto miery znehodnocovania papierových guldenov nariadili ich výmenu v pomere 5 guldenov za 1 „Einlösungsschein“. Tieto bankovky boli až do roku 1816 oficiálnym platidlom Habsburgskej ríše.
Napriek veľkému množstvu, a inflácie objem obeživa nepostačoval, preto 16.marca 1813 vydali „Anticipations-schein“ v objeme 45 000 000 guldenov.
V roku 1816 vznikol Österreichische National Zettelbank (ÖNZ). Súčasne so vznikom ÖNZ došlo k ďalšej devalvácie, a to v pomere: 250 „Einlösungsschein“ alebo 1250 Wiener Stadt Banco-Zettel sa rovnal s 100 striebornými guldenmi. Po tejto devalvácii 23.júna 1823 sa vydali nové bankovky s nominálmi: 5, 10, 25, 50, 100, 500 a 1000.
Ďalšie emisie boli nasledovné: 1.januára 1841 nové 5, 10, 50, 100 a 1000 guldenov. 1.januára 1847 ďalšie 5, 10, 100 a 1000 guldenov.
Počas panovania Márie Terezie (1740-1780) WSB 01.júla 1762 vydala prvé papierové peniaze – bancozetle, v nominálnych hodnotách: 5, 10, 25, 50 a 100 guldenov, v celkovom objeme 12 000 000. Tieto bankovky zo začiatku sa dali zameniť na 5% p.a. úročené aukcie banky vo nominálnej hodnote 200 guldenov.
Po skončení sedemročnej vojny ( 1756-1763) časť týchto bancozetly zamenili späť na kovové strieborné mince, a zvyšok zničili.
1.júla 1771 došlo k druhej emisii bancozetly, znova v objeme 12 000 000 guldenov. K pôvodným nominálnym hodnotám pribudli prvé 500 a 1000 guldenové. Tieto bancozetle boli tlačené ako obeživo, a nedali sa vymeniť na aukcie banky. Napriek tomu ich prijatie nebolo povinné súkromnými osobami.
Ďalšia emisia bola vydaná 1.novembra 1784, na základe patentu Jozefa II. (1780-1790). Tieto bancozetle boli zameniteľné na strieborné mince vo vyznačených štátnych pokladniach a pobočkách WSB. Od tejto doby bola povinnosť akceptácie bancozetly aj na území Maďarska. Jozef II. - ešte pred svojou smrťou – uviedol do obehu ďalšie bancozetle s datovaním 1.novembra 1784 v celkovom objeme 11 000 000 guldenov.
František II (1792-1835), počas vojen s Francúzskom (1792-1815), 1.augusta 1796 vydal ďalšiu emisiu v objeme 44 000 000 guldenov. Počas vojny objem bancozetly dosiahol 92 000 000 guldenov. V roku 1797 zamietli zámenu bancozetly na strieborné mince. A od tejto doby akceptácia bancocetly bola povinná pre každého. V tejto dobe strieborné mince úplne sa vytratili z obehu, a preto 1.januára 1800 ako ich náhradu sa vydala ďalšia emisia bankoviek, aj s novými nominálmi 1 a 2 guldenov. Nakoľko došlo k devalvácii bankoviek, 1 strieborniak mal hodnotu 2 papierových guldenov.
Po obsadení Viedne napoleonskými vojskami, tlačiareň bankoviek sa presťahovala do Pešti. 1.júna 1806 sa vydali bancocetle s novým vzhľadom. Pod vedením Napoleona v roku 1809 vo Viedni sa naďalej tlačili bancozetle vzoru 1800 a 1806 z pôvodných matríc. Vtedy už tlačiareň bankoviek bola presťahovaná do Veľkého Varaždína (Nagyvárad – Rumunsko). Takto v obehu boli dva druhy bankocetly, ktoré sa líšili len v odtieni papiera, preto obe ostali v obehu. Z tohto dôvodu objem v obehu prekročil hranicu 1 000 000 000 guldenov. Devalvácia rástla: 100 strieborných guldenov 445 papierových, v decembri už 960 papierových a dokonca v marci 1811 až 1200 papierových guldenov pýtali.
V dôsledku takejto miery znehodnocovania papierových guldenov nariadili ich výmenu v pomere 5 guldenov za 1 „Einlösungsschein“. Tieto bankovky boli až do roku 1816 oficiálnym platidlom Habsburgskej ríše.
Napriek veľkému množstvu, a inflácie objem obeživa nepostačoval, preto 16.marca 1813 vydali „Anticipations-schein“ v objeme 45 000 000 guldenov.
V roku 1816 vznikol Österreichische National Zettelbank (ÖNZ). Súčasne so vznikom ÖNZ došlo k ďalšej devalvácie, a to v pomere: 250 „Einlösungsschein“ alebo 1250 Wiener Stadt Banco-Zettel sa rovnal s 100 striebornými guldenmi. Po tejto devalvácii 23.júna 1823 sa vydali nové bankovky s nominálmi: 5, 10, 25, 50, 100, 500 a 1000.
Ďalšie emisie boli nasledovné: 1.januára 1841 nové 5, 10, 50, 100 a 1000 guldenov. 1.januára 1847 ďalšie 5, 10, 100 a 1000 guldenov.
Zdroj: www.papirpenz.hu (preklad)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára