Notafilia

Tlačiareň Haase

2011-04-05T11:37:00.001-07:00

Ako zaujímavosť prikladám firemnú pečiatku tlačiarne Haase, ktorá tlačila prvé bankovky Československa. Tlačiareň bola založená v 40-tých rokoch 19.storočia.

Otlačok pečiatky na obálke z 60-tých rokoch 19.storočia.

Nová publikácia pre zberateľov bankoviek

2010-06-07T06:21:00.000-07:00

Po dlhšej dobe sa objavila na trhu odbornej literatúry nová publikácia, ktorú zberatelia bankoviek, a predovšetkým zberatelia čs. bankoviek dlho očakávali.
Z autorskej dielne Víta Karasiewicz-a vyšla publikácia „Bankovní vzory a perforace papírových platidel Československa 1919-1993“, ktorá pokúša zmapovať používané perforácie na znehodnocovanie čs. bankoviek. Tak isto sa pokúša o identifikáciu a oddelenie bankových vzorov od perforácii pre zberateľské účely. Vydanie takejto knihy určite predchádzala zdĺhavá a náročná práca zhromaždenia informácii a materiálu na porovnávanie.
Zberatelia, ktorí čakali knihu, resp. katalóg formátu Bajera zrejme budú mierne sklamaní. Ale myslím si, že neprávom. Knihu by som skôr prirovnal k monografiám o čs. známkach. Zamerala sa na špeciálny okruch zberateľstva, a spracovala doteraz nepublikované poznatky.
Kniha samozrejme má určité nedostatky, tak ako každá nová publikácia. Ale má o to väčší potenciál, aby sa stala „hitom“ medzi zberateľmi, a zažila ešte niekoľko revidovaných, doplnených vydaní.

Takže na záver môžem konštatovať, že zberateľovi, ktorý sa rozhodol pre oblasť bankoviek platných na území Československa táto kniha by nemala chýbať z knižnice.
Samozrejme, nie som kompetentná osoba na to aby som hodnotil publikáciu z odbornej stránky. Moje riadky berte iba ako postrehy človeka, ktorý sa zaujíma o naše papierové platidla.

Série a číslovanie vojenských poukážok z r.1944 - pokračovanie

2010-06-02T23:17:00.001-07:00

Po dlhšej dobe som dostal od zberateľa bankoviek poukážku 5 korún 1944, ktorá má sériu OC. Túto sériu Mixa neuvádza vo svojej knihe. Takže dolňujem tabuľku a prikladám scan poukážky.

Samozrejme stále platí, ak vo svojej zbierke nájdete sériu, ktorá nie je uvedená v tabulke, môžte zaslať scan na z.smith002@gmail.com

Perforácie československých bankoviek - časť II.

2010-01-23T06:12:00.001-08:00

Od kolegu - zberateľa z diskusného fóra www.sberatel.com menom "tráva" (Zdeněk Mutina) som dostal ukážky variantov perforácii zo svojej zbierky. Za čo som mu samozrejme vďačný, a v pokračovaní článku ich zverejňujem.

100/1945, 2x zvislý SPECIMEN, 1x menší perforačný otvor

100/1945, 2x zvislý SPECIMEN, na boku a v strede bankovky

50/1929, zvislá a šikmá perforácia NEPLATNÉ, 1x menší perforačný otvor nad písmenom série

500/1929, 1x zvislý SPECIMEN na boku bankovky

500/1929, zvislý SPECIMEN v strede bankovky

20/1926, 2x zvislé NEPLATNÉ na bokoch, 1x šikmé v strede bankovky

5000/1920, 7x perforačné otvory strednej veľkosti

20/1919, vodorovný SPECIMEN uprostred hore, 2x menšie perforačné otvory po bokoch

10/1919, perforačný otvor v strede hore

1/1919, vodorovný SPECIMEN, 2x veľké perforačné otvory

1000/1934 s pretlačou SŠ, vodorovný a zvislý SPECIMEN

500/1929 s pretlačou SŠ, 2x zvislý SPECIMEN po bokoch

100/1940 Protektorát B+M, 3x SPECIMEN, z toho 1x šikmý

1000/1945, zdvojená "slovenská" perforácia S

1000/1940 SŠ, vodorovný SPECIMEN + stredne veľký perforačný otvor

100/1920, vodorvný SPECIMEN + 3x veľké perforačné otvory

Ak vlastníte podobné zaujímavosti, podeľte sa o ne s nami.

Série a číslovanie vojenských poukážok z r. 1944

2009-12-05T10:56:00.000-08:00

Tlač vojenských poukážok vzoru „1944“ zabezpečovala tlačiareň GOZNAK Moskva. Pri číslovaní poukážok tlačiareň použila svoje bežné bankovkové číslovače, ktoré umožnili tlač milión poukážok z každej série. Od čísla 000 001 až po 999 999 a anulát 000 000. Séria sa skladala z dvoch písmen, ktoré boli umiestnené pred číslom poukážky.
Písmená sa použili zámerne len tie, ktoré sa podobali v azbuke k latinskej abecedy. Ako napr. A, alebo B čo v azbuke značí V, C v azbuke S.... atď. Písmeno D sa vynechalo, nakoľko nemalo ekvivalent v latinskej abecede, a pokračovalo sa s písmenom E. Posledné vybrané písmeno bolo Y (v azbuke U) aj pre toto písmeno charakteristickým doľava smerujúcou nôžkou.
Celkom bolo vybraných z azbuky 12 písmen, a to:

A B C E H K M O P T X Y

Takto vzniklo celkom 144 kombinácii sérii. Avšak neboli všetky kombinácie sérii použité pri tlači. (viď tabulka)

Avšak nakoľko nie je presne známe množstvo vytlačených poukážok, je veľmi pravdepodobné, že niektoré kombinácie písmen sérii sa ešte objavia. Ak niekto má vo svojej zbierke tu neuvedenú kombináciu, prosím zaslanie kombinácie a scanu bankovky na z.smith002@gmail.com
Ak by mal niekto záujem o samotnú excelovskú tabuľku, aby si mohol doplniť svoje kombinácie nachádzajúce sa v zbierke nech sa ozve na uvedený mail. Rád pošlem.

Zdroj: Miroslav Mixa: Starosti s papírovými penězí ČSR za 2.světové války

Díl 1. Poukázky 1944 a měnová opatření

Vydalo: ČNS pobočka vHradci Králově, 1987

Skladovanie bankoviek do konca II. svetovej vojny

2009-10-01T02:02:00.000-07:00

Tlač štátoviek prinášal radu ďalších sprievodných starostí. Napríklad kde a ako skladovať vytlačené štátovky do konca II. svetovej vojny. Pritom nešlo o malé množstvo: 5 Kč bolo objednaných 84 miliónov kusov a 10 Kč 98 miliónov kusov.
Zástupca ministerstva financií dr.J.V.Mládek a jeho spolupracovníci preto sa vydali na hľadanie vhodného skladu. Vybrali si mohutnú betónovú stavbu v Londýne. Po prehliadke priestorov podali priaznivú správu ministrovi financií. Avšak v deň, keď malo dôjsť k podpisu nájomnej zmluvy našli vybrané priestory zbombardované nepriateľskými náletmi fašistických lietadiel.
Po tejto skúsenosti sa rozhodli hľadať sklad mimo mesta Londýn. Zároveň požiadali tlačiareň Thomas De La Rue o pomoc. Tlačiareň ponúkla ministerstvu financií priestory v podzemných trezoroch skladiska „Clubhouse“ blízko Corshamu, ktoré boli vybudované v bývalých kameňolomoch.
Na pozvanie riaditeľa tlačiarne dňa 11.11.1942 navštívil osobne minister financií Dr. Ladislav Feierabend skladové priestory kameňolomu. Priestory pracovníci ministerstva aj sám minister hodnotil ako vyhovujúce na skladovanie štátoviek. Preto požiadali tlačiareň o vypracovanie nájomnej zmluvy. Avšak rozhodnutie nebolo jednoduché na ako dlhú dobu. Odhad ministra znel „na tri roky“.
Postupne sa rozhodlo, že v týchto priestoroch sa umiestnia štátovky všetkých nominálov . Avšak tomuto zámeru nepostačovali prenajaté priestory. Preto bolo potrebné rozšírenie nájomnej zmluvy.
Po víťazstve pri Stalingradu MF uvažovalo nad uzavretím nájomnej zmluvy na kratšiu dobu ako pôvodne plánovalo (teda menej ako tri roky). Nakoniec dospeli ku kompromisu: československá vláda si vydobyla právo na prenájom nepotrebných priestorov tretej osobe.

Zdroj: Miroslav Mixa "Starosti s papírovými penězí ČSR za 2.světové války II.část"

Vydalo: ČNS pobočka Hradec Králové, 1983

(preložené a skrátené)

Londýnska emisia a 200 Kč (!?)

2009-09-19T08:23:00.001-07:00

V januári 1945 sa vyskytol nový problém peňažnej obnovy v oslobodenom Československu. Čo s protektorátnymi bankovkami?
Navrhnuté boli nasledovné riešenia:

- prekontrolované a zhodnotené novou slobodnou československou vládou označiť zvláštnym dierovaním a ponechať v obehu. Ale kde vziať potrebné perforačné stroje?
- protektorátne bankovky pretlačiť a pretlačené ponechať v obehu
- protektorátne bankovky okolkovať so špeciálnymi kolkami, vytlačené na tento účel

V polovici marca 1945 bolo na porade ministerstva financií rozhodnuté zabezpečiť štvrté možné riešenie. Po tejto porade referent Dlouhý osobne navštívil tlačiareň Bradbury a Wilkinson, aby prediskutoval tento návrh čs. exilovej vlády.
Výsledkom jednania Dlouheho s tlačiarňou bola ponuka na tlač 200 (!!!) Kč bankoviek. Dňa 21.03.1945 tlačiareň Bradbury a Wilkinson zaslal rozpočet na dodávku bankoviek v hodnote 200 Kč.
Bankovky sa mali tlačiť litografickou technikou na oboch stranách a dodané v celých archoch. Každý arch mal obsahovať 24 bankoviek. Číslovanie a kontrola by mala prebehnúť už v Československu. Rozmery by mali byť podľa požiadaviek MF 15,875 cm x 8,89 cm.
Zo zaslaného rozpočtu vyplýva, že tlačiareň ponúkla dodať 8917 rysov, t.j. 4 458 500 archov. Čo by bolo celkom 107 004 000 kusov dvestokorunačiek. Množstvo presahovalo požiadavky ministerstva, ktoré pôvodne vyžiadalo rozpočet na 100 miliónov kusov bankoviek. Ale vzhľadom na to, že kontrola a číslovanie by prebehlo v ČSR, tak ponúknuté množstvo rátalo s určitou rezervou na nepodarky.
Tlačiareň tak isto navrhla bezplatne vyhotoviť návrhy bankovky. V prípade pozitívneho posúdenia návrhu tlačiareň požiadala čs. vládu o čo najskoršiu objednávku na bankový papier, nakoľko bol predpoklad, že papiereň dostane objednávky aj od iných exilových vlád, a tak nebude môcť splniť požadovaný termín.
Cenová ponuka sa dôkladne prerokovala na zasadaní vlády. Nakoniec ponuku neprijali, z dôvodu pridlhej dodacej lehoty.

Pôvodná cenová ponuka na výrobu 200,- Kč

Zdroj: M. Mixa: Starosti s papírovými penězi ČSR za 2.svetové války - II. část (str. 155 - 160)

Vydalo: ČNS pobočka Hradec Králové, 1983

(preložené a skrátené)

Záhada okolo 20 Kč a 50 Kč londýnskej emisie

2009-09-13T07:10:00.001-07:00

Až v roku 1976, po 33 rokoch tlače bankoviek „londýnskej emisie“ bola zistená zberateľmi bankoviek, členmi ČNS pobočky papierové platidlá v Prahe, zvláštnosť 20 Kč s K.H. Borovským a 50 Kč s M.R. Štefánikom.

Každá 20 Kč má v pravom dolnom rohu, tesne nad modrým grafickým rámom, vyrytú malú značku, veľkosti asi pol milimetra. 50 Kč s M.R. Štefánikom túto značku má na hrudi pod vyznamenaniami.

Zväčšenie tejto značky odhaľuje, že ide o veľké písmeno anglickej abecedy, ktoré má vpravo alebo vľavo, hore alebo dole bodku alebo pomlčku, hore alebo dole dvojbodku, prípadne len písmeno.

Jedenásť variant značiek na 20 Kč a 50 Kč ( x 26 písmien anglickej abecedy)

Spolu 11 variant. Anglická abeceda má 26 písmen, teda celkom 286 druhov značiek. Značka je tlačená hĺbkotlačou z dosky, ta ako ostatná modrá hĺbkotlač na bankovke. To znamená, že značky museli byť dodatočne ručne priryté na tlačové dosky. Je preto predpoklad, že štátovky tlačené na každom jednotlivom tlačovom archu, pripravené k číslovaniu, mali už z dosky natlačenú určitú značku, a to nutne rovnakú v určitom mieste tlačovej dosky.

Číslovanie bankoviek sa robí na celom svete rovnakým spôsobom. A to tak, že nad každou bankovkou je pripravený číslovač a pritom všetky číslovače sú nastavené na rovnaké číslo. Týmto spôsobom všetky bankovky na archu sú potlačené číslami 000 001, pri zdvíhaní sa automaticky pretočí všetky číslovače a pri ďalšej tlači razí číslo 000 002.

K jednotlivým číslovačom sú pridaná sériové písmená. Jedno, dva, tri vedľa seba alebo pod sebou, podľa potreby zadávateľa. Pred prvým číslovačom je pridaná napr. séria HA, pred druhým HB atď. Týmto sa na platidlo v určitom mieste tlačového archu sa tlačí trvalo rovnaká séria, a toči sa iba číslovač.

A tu začína záhada s K.H. Borovským.

Predpokladalo sa, že každá séria bude mať rovnakú značku. Dokazuje to i 20 Kč v jednom stovkovom balíku za sebou, ktoré majú spoločné sériové dvojpísmo HV so značkou D. V miliónovom číselnom rade sa však u série HV značky menia.

Pri letmom prieskume sa zdá, že značky sa menia s jednotlivých stotisícových sériách. Napr.:

Séria HF s číslom 1xxxxx má značku B
Séria HF s číslom 2xxxxx má značku M
Séria HF s číslom 3xxxxx má značku Z
Séria HF s číslom 6xxxxx má značku T

Ale pri ďalšom prieskume väčšieho množstva 20 Kč sa zistilo, že i v stotisícovom číselnom rade sa mení značka. Napr.:

Séria NE s číslom má značky A, M a Y.

Pri podrobnom skúmaní sa zistilo, že značky sa menia pravidelne (každá tretia séria dvojpísmien má inú značku).

20 Kč boli tlačené v 36 kusových archov. Nie je však známe usporiadanie archu, či išlo o 6x6, alebo 9x4 (ďalšie kombinácie ako 1x36, 2x18 a 3x12 môžeme vylúčiť, z dôvodu nehospodárnosti takýchto usporiadaní).

Bolo by zaujímavé, ale aj potrebné pre ďalší prieskum zistiť, ako boli jednotlivé značky na tlačové dosky priryté. Nie je totiž možné, aby na jednej doske bolo 11 rôznych úprav (kombinácii) písmen A,B a C, čo by pokrylo 33 polí a 3 varianty písmena D.

Nie je to možné preto, lebo tlačiareň by musela vopred natlačiť všetky archy so všetkými značkami, aby potom mohla striedať archy pri potlači sérii a čísiel. Pri tlači prvých troch sérii po milión kusov štátoviek s dvojpísmom HA, HB a HC boli potlačené štátovky varianty písmen C, E, N, O, P, U, V, X atď.

Uvažovaný pracovný postup by znamenal, že pod otáčajúce sa mechanické číslovače boli postupne vkladané skupiny archu tlačených z rôznych tlačových dosiek, na ktorých boli rôzne písmena.

To, že značky boli dodatočné vyryté na tlačové dosky, dokazujú aj dochované skúšobné tlače 20 Kč, ktoré sú ešte bez značiek v pravom dolnom rohu.

Zdroj:

Miroslav Mixa: Starosti s papírovými penězi ČSR za 2.svetové války (Československé štátovky a bankóvky) Druhá časť , vydala ČNS pobočka Hr.Králové, r. 1983

(preložené a skrátené)

50 Kč s M.R.Štefánikom

Zaujímavá celistvosť – spojitosť s notafíliou

2009-08-26T05:13:00.001-07:00

Do mojej zbierky pribudla poštová obálka z čias prvej republiky. Prečo ju prezentujem na stránkach venovaných zbieraním bankoviek? Otázka je na mieste.
Obálka slúžila na zasielanie cennosti prostredníctvom pošty (v dnešnej dobe známa ako obálka na cenný list).
Táto obálka bola podaná 30.VI.1930 (podľa poštovej pečiatky). Čo je „nezmysel“, už len z toho dôvodu, že známky s motívom Hradčany stratili svoju platnosť v roku 1921. Zrejme ide o nedopatrenie poštového úradníka pri nastavovaní dátumu na pečiatke. Teda predpokladané zasielanie je v r. 1920.
Ale späť k notafílii. Ako vidno podľa rozpisu na obálke odosielateľ poslal adresátovi 2.400,- Kč. A to v skladbe 2x 1000 Kč a 4x 100 Kč. Pre zberateľov bankoviek je zrejmé, že ide o štátovky z prvej emisie, ktoré v dnešnej dobe majú medzi zberateľmi vysoké hodnotenie.

Adresná strana obálky s rozpisom zasielaných bankoviek.

Zadná strana obálky zapečatená voskovými pečiatkami.

Zaujímavosti bankovky 25 Kronen 1918

2009-07-25T03:28:00.001-07:00

Dátum vydania: 27. október 1918
Rozmer: 135 x 80 mm
Papier: biely
Potlač: modrá, číslice červené
Technika: ofset
Navrhovateľ: bankovku navrhla tlačiareň s využitím rytiny Ferdinanda Schirnbock-a

Líc:
Potlač je sivej farby, vodorovné vlnovky. V strede je umiestnený znak emisnej banky (RUB) a štátny znak Rakúsko – Uhorska. Na ľavo v obdĺžniku tvár ženy (rytina Schirnbock-a) pod ním nominálna hodnota. Na pravo od hlavy červené štvorčíslie označujúce sériu a šesťmiestne číslo bankovky. Medzi nimi modrým vyobrazenie nominálnej hodnoty modrou farbou.

Podpisy: Dr.Gruber Ignác – vizeguverneur
Heinrich Aladár – generalrat
Schmid – generalsekretar

Rub:
a) Bez potlače biely. (Odtiaľ je odvodený aj názov „biely peniaz“)
b) Sivé vodorovné vlnovky

Platnosť: od 30.10.1918 do 09.03.1919

K tejto platnosti taká malá zaujímavosť: Dňa 28.10.1918 Československo vyhlásilo nezávislosť, ktorú Francúzsko a Veľká Británia hneď aj uznala. Teda na území Československa bola platná bankovka vydaná štátom, ktorý v deň vstupu do platnosti bankovky už neexistoval. (Viď obdobne kovové 10 Kčs s rokom razby 1993, keď už neexistoval ČSFR).

Varianty bankovky:
a) s perforáciou MUSTER
b) Séria 1001 – 1999, veľkosť číslic 2 mm, rub vodorovné vlnovky
c) Séria 3xxx, veľkosť číslic 3,5 mm, rub biely
d) Séria 3xxx, veľkosť číslic 4 mm, rub biely
e) Séria 3xxx, veľkosť číslic 3 mm, rub vodorovné vlnovky
f) Séria 3xxx, veľkosť číslic 3,5 mm, rub vodorovné vlnovky
g) Séria 3xxx, veľkosť číslic 4 mm, rub vodorovné vlnovky
h) Séria 3xxx, číslo tri má „vodorovný“ horný oblúk

Poznámka k sériam: Série s číslom 3xxx boli platné iba na území Slovenskej republiky rad a Maďarskej republiky rad, a ním okupovaných území. V Československu úradne bola platná iba séria 1xxx. (Ďakujem za upozornenie kolegovi numpszi)

b) Séria 1001 – 1999, veľkosť číslic 2 mm, rub vodorovné vlnovky

c) Séria 3xxx, veľkosť číslic 3,5 mm, rub biely

d) Séria 3xxx, veľkosť číslic 4 mm, rub biely

e) Séria 3xxx, veľkosť číslic 3 mm, rub vodorovné vlnovky

f) Séria 3xxx, veľkosť číslic 3,5 mm, rub vodorovné vlnovky

h) Séria 3xxx, číslo tri má „vodorovný“ horný oblúk

Použitá literatúra:

Leányfalusi Károly - Nagy Ádám: Magyarország fém és papírpenzei 1892-1925

(Károly Leányfalusi a Ádám Nagy: Bankovky a mince Maďarska 1892-1925, vydané 2007)

Perforácie na československých bankovkách

2009-07-22T02:55:00.000-07:00

Na diskusnom portály sberatel.com sa rozbehla zaujímavá téma o perforáciách vyskytujúcich sa na československých bankoviek. V poslednom čase sa viac dostávajú aj perforované bankovky do zorného poľa zberateľov. Aj keď zberateľská hodnota takto „znehodnotených“ bankoviek ešte stále nedosahuje, a myslím si, že ani nedosiahne hodnotu neperforovaných. Prečo vlastne vznikol tento „nový“ trend? Moja teória: 1. Začínajúci zberatelia väčšinou nemajú toľko finančných prostriedkov, aby si mohli svoju zbierku vytvoriť len z neperforovaných bankoviek. Preto siahajú na perforované, a často aj po bankovky z obehu. 2. Skúsení zberatelia, ktorí už svoje zbierky majú značne kompletizované stoja pred dilemou. Kam sa pohnúť ďalej? Vtedy prídu na rad bankovky so zaujímavými perforáciami. Resp. niektoré bankovky ani sa nedajú zaobstarať v neperforovanom stave. A v tomto momente vyskytne otázka: aké perforácie sa používali na československé bankovky? Existovala nejaká norma na ich použitie, resp. umiestnenie na bankovke? Sú všetky pravé, alebo aj falšované na škodu zberateľov? Najbežnejšou perforáciou, ktorá sa vyskytuje na čs. bankovkách je SPECIMEN. Zrejme z dôvodu medzinárodného štandardu. Ďalej sú známe: NEPLATNÉ, písmeno S (často označované, ako perforácia, ktorá sa robila na Slovensku), tri malé dierky, perforačné otvory o priemere od 3 až do 8 mm. Ich počet môže byť rôzny. Ďalej existujú rôzne kombinácie hore uvedených perforácii. Najčastejšie SPECIMEN s viacerými perforačnými otvormi. Občas sa vyskytnú aj neobvyklé perforácie, ako je napr. CANCELLED na 500/1923. Alebo perforačný otvor o priemere 8 mm na 20/1949.

Možný spôsob ako vznikajú zrkadlové perforácie. Prehybom bankovky, preto bankovky s touto perforáciou sú vždy v strede zvislo prehnuté. (Táto bankovka nebola perforovaná, len na ukážku bol obraz vytvorený)

ĎALŠIE UKÁŽKY

Zrkadlová perforácia

Perforácia písmeno "S" (tzv.slovenská perforácia)

Zrkadlová perforácia

Perforácia písmeno "S" (tzv.slovenská perforácia)

Perforácia dve malé dierky, s priemerom asi 3 mm

Perforácia "NEPLATNÉ" aj s 2x tromi bodkami pod slovom.

Zriedkavá kombinácia perforácie "CANCELLED" + 3 dierky o priemere 3 mm
Zdroj obrazku: www.aes.iupui.edu/rwise/countries/czechoslovakia.html

Perforácia "NEPLATNÉ" umiestnené hore na stred.
Zdroj obrazku: www.aes.iupui.edu/rwise/countries/czechoslovakia.html

Bankovka s nezvyčajnou perforáciou 2 dierky o priemere 7,5 mm. Na túto bankovku veľmi neobvyklé.

Kombinácia perforácie "NEPLATNÉ" zvislo a šikmo.

Kombinácia 2 dier, o priemere asi 4 mm a šikmo umiestnené "NEPLATNÉ"
Zdroj obrazku: www.aes.iupui.edu/rwise/countries/czechoslovakia.html

Kombinácia perforácie "SPECIMEN" dolne v strede a 4 dierky o priemere asi 5-6 mm

Neobvyklá jednodierková perforácia o priemere 8 mm.

Ak máte vo svojej zbierke zaujímavé perforácie, alebo ich kombinácie podeľte sa o ne.

Vynaliezavosť obchodníkov (!?)

2009-07-10T12:44:00.000-07:00

V komunite zberateľov bankoviek dlhší čas sa vedie diskusia na tému „kolkované bankovky kubánskej krízy“.... Už sme mohli počuť, čítať rôzne vysvetlenia, domnienky na vznik týchto bankoviek. Sám som už o tom písal v mojom prvom príspevku na tomto blogu.
Osobne som zástancom názoru, že zmienené bankovky sú len výtvorom „zberateľov“. Slovo zberateľ som zámerne dal do úvodzoviek. Totiž pre mňa nie je zberateľom srdcom i dušou človek, ktorý je ochotný z vidiny zisku vyhotoviť takéto podvrhy.
Pekným príkladom sú aj nasledovné bankovky, na ktoré ma upozornil kolega – zberateľ numpszi.

Link: http://data.numfil.com/auctions/31_pis_aukce/794.jpg

Ako vlastne môžu vznika takéto rarity pre zberateľov? Jednoznačne tak, že nespotrebované kolky sú voľne dostupné na trhu medzi "zberateľmi".

Link: http://data.numfil.com/auctions/31_pis_aukce/792.jpg

Utvorte si názor sám na takéto niečo.

Vznik koruny slovenskej, ako platidlo vojnového štátu Slovenská republika (1939 – 1945)

2009-06-28T07:01:00.000-07:00

Dňa 19. marca 1939 vo Viedni podpísal predseda slovenskej vlády Tiso „Zmluvu o ochrannom pomere medzi Nemeckou ríšou a Slovenským štátom“. Nemecká strana zmluvu podpísala až 23.marca 1939 v Berlíne v zastúpení Joachimom von Ribbentropom. V ten istý deň bol podpísaný aj „Dôverný protokol o hospodárskej a finančnej spolupráci medzi Nemeckou ríšou a Slovenským štátom“.
Tieto dve zmluvy umožnili vznik vlastnej meny, voľnú suverenitu a vznik Národnej banky Slovenska. Vydanie vlastnej meny z dôvodu krátkosti času nebolo možné riešenie. Preto sa pristúpilo k pretlači pôvodných československých bankoviek hodnoty 100, 500 a 1000 korún s nápisom „Slovenský štát“ modrej (500), fialovej (1000) a červenej (100) farby, bez uvedenia roka.
Nemecko po okupácii Prahy (15.marca 1939) zhabalo celý česko-slovenský zlatý poklad. Slovenský štát preto musel na zlaté krytie vlastnej meny organizovať zbierku. A to v dvoch etapách. Takto zlaté krytie slovenskej meny dosiahlo celkom 7 ton čistého zlata.
Do konca roka 1939 Slovenský štát vydal svoje prvé bankovky, v nominálnej hodnote 10 a 20 Ks. K týmto postupne pribudli nasledovné:

- rok 1940 : 50, 100 a 1000 Ks.
- rok 1941 : 500 Ks
- rok 1942 : 20 Ks
- rok 1944 : 5000 Ks
- rok 1943 : 10 Ks
- rok 1945 : 5 Ks

Bankovka nominálnej hodnoty 5000 Ks nakoniec sa nedostala do obehu.

100 Kč 1931/1939 s pretlačou SŠ

500 Kč 1929/1939 s pretlačou SŠ

1000 Kč 1934/1939 s pretlačou SŠ

10 Ks II.emisia 1943 - anulát

10 Ks I.emisia 1939

20 Ks II.emisia 1942

20 Ks I.emisia 1939

50 Ks 1940

100 Ks I. a II. emisia 1940/1945

1000 Ks 1940

500 Ks 1941

5000 Ks 1944 - nevydaná

5 Ks 1945

Zberateľ 2009

2009-06-05T09:23:00.000-07:00

Týmto príspevkom by som chcel trošku priblížiť atmosféru najväčšieho stretnutia zberateľov „všetkého možného“ na Slovensku. Samozrejme mňa najviac zaujali stánky s notafilistickým materiálom, teda bankovkami.
Na prvý pohľad sa mi zdalo, že jednotlivé zberateľské odbory sú celkom dobre, zreteľne oddelené od seba s informačnými tabuľami. Avšak nebola to celkom pravda. Nakoľko viacerí vystavovatelia mali materiál zapadajúci do viacerých okruhov.
Pri každom stánku, resp. stole prebiehali družné debaty, dohady a uzatvárali sa „obchody“. Nechýbali samozrejme ani výrobcovia, a predajcovia zberateľských pomôcok.
Podľa môjho odhadu najviac vystavovateľov bolo z oboru filatelia. Veď aj najväčším ťahúňom udalosti bolo vystavenie najdrahšej československej známky ( 4 kr. svetlo zelená, rakúska známka na žilkovom papieri s prevrátenou pretlačou Pošta čskoslovenská 1919). Túto známku vystavoval sám majiteľ p. Pytlíček. Je odhadovaná hodnota je 1 mil. €.
Ale vrátim sa k bankovkám. Chýbala mi, resp. sa mi zdala, že ponuka rakúsko-uhorských bankoviek je slabá, ba dokonca biedna. Prvorepublikové bankovky mali väčšie zastúpenie medzi vystavenými. Ale najviac bolo vystavovaných a ponúkaných bankoviek z obdobia po II. svetovej vojny. A priznám sa, podľa môjho názoru privysokými cenami. Nakoľko na trhu sú najľahšie dostupné, a ich množstvo v skladoch oboch národných bánk (ČNB a NBS) asi nikto nevie presne. Ale určite je ich dosť na ďalších pár rokov.
Naopak niektoré prvorepublikové (II. emisia) bankovky sa ponúkali za primerané ceny, v pomere ich vzácnosti a zachovalosti.
Na záver pár fotografii, na priblíženie atmosféry výstavy.

2 krone 1914 – varianty

2009-05-25T02:19:00.000-07:00

Pri tejto bankovke som narazil na veľmi zaujímavú dilemu. A to koľko variant písmena C existuje? Totiž v zbierke mám 4 kusy tejto bankovky, a na prvý pohľad sa mi zdali písmená C rozličné na všetkých štyroch.

Špecializovaný „Katalog der österreichischen Banknoten ab 1900“ od autorskej dvojice Kodnar/Künstner uvádza tri varianty písmena C.

Preto som poprosil kolegu zberateľa Peťa Kuscsika (vo svete virtuálnych fórumov a aukcii známy ako „numpszi“) o preskúmanie variantov (je zbehlejší v počítačovej grafike). Výsledok porovnávania je v celku zaujímavé zistenie existencie viac ako 3 variant písmena C.
Z vyobrazených bankoviek predmetom dohadov boli druhá a tretia. Pomocou počítačovej grafiky sa vyhotovil obraz prekrytia oboch písmen. Samozrejme najprv bolo treba ich farebne rozlíšiť.

Výsledok vidíte na obrázku, kde je jednoznačné, že dolný oblúk písmena C je odlišný. Tak isto ako zakončenie horného oblúku.
Ako laik sa domnievam, že k takýmto odchýlkam nemohlo dôjsť opotrebením tlačovej dosky.

Použitá literatúra: Kodnar/Künstner: Katalog der österreichischen Banknoten ab 1900

Diskusia k príspevku:
http://www.sberatel.com/diskuse/topic.php?id=4038

Tvorcovia československých bankoviek I. - Max Švabinský

2009-05-13T02:05:00.001-07:00

Jeden z najvýznamnejších českých umelcov 20. storočia Max Švabinský (celým menom Maxmilian Theodor Jan Švabinský) sa narodil 17.septembra 1873 v Kroměříži a umrel 10.februára 1962 v Prahe.

Bol uznávaný pre svoju neobyčajnú kresliarsku zručnosť a rôznorodosť grafických techník. Spolu s J.Preislerom, A.Slavíčkom a M.Jiránkom položili základy moderného českého výtvarného umenia 20.storočia.

Zakladajúci člen SČUB Hollar, členom SVU Mánes, viedenského spolku umelcov Hagenbund a Sociézé nationale des Beaux-Arts v Paríži. Držitel titulu „Doctor honoris causa“ Masarykovej univerzity v Brne. Viacnásobným rektorom a doživotným čestným profesorom AVU v Prahe.

Bol aj tvorcom viacerých bankoviek Československa, ktoré zberatelia (notafilisti) radia medzi najkrajšie. V spolupráci s rytcom Karlom Wolfom je aj tvorcom 1000 K z roku 1934, ktorá v roku 1937 dočkala aj medzinárodného ocenenia v Paríži na výstave umenia.

Portrét Maxa Švabinského

Podpis Maxa Švabinského

Spracované podľa:

http://sk.wikipedia.org/wiki/Max_%C5%A0vabinsk%C3%BD

Bankovky Habsburgskej ríše (1762-1892) – II. časť

2009-05-08T04:49:00.000-07:00

Bankovky Lajosa Kossutha (1848 -1849)

Počas revolučných rokoch 1848-1849 Kossuth rozmýšľal nad vydaním vlastných bankoviek. Od 01.mája 1848 mal v pláne emisiu 1 a 2 zlatých (gulden - forint) bankoviek. Nakoniec 06.augusta 1848 sa dostali do obehu prvé bankovky v hodnote 2 zlatých (guldenov – forintov).

(z vlastnej zbierky)

Po 2 zlatých nasledovali tieto nominálne hodnoty: 6.septembra 5 zlatých, 8.októbra 1 zlatých. 22.októbra 100 a nakoniec 24.marca 1849 aj 10 zlatých.
Pred vydaním týchto bankoviek do obehu sa dostali 15 a 30 krajcárové bankovky. Ale nakoľko v obehu bolo príliš málo drobných peňazí, tieto bankovky štvrtili, aby uspokojili potreby.
2.júla 1849 v Segedíne (Szeged – Maďarsko) sa dostali do obehu 2 forintovky.
Po emigrácii v roku 1851 Kossuth sa vysťahoval z Turecka do USA. Ešte v tomto roku vznikli návrhy 1, 5, 50 a 100 dolárových pôžičkových bankoviek, ktoré 15.decembra 1851 si objednal u Dafort, Bald and Co. New York and Philadelphia. Tieto bankovky mali dátum 1.januára 1852, ktoré však nikdy sa nedostali do obehu. Ďalšie pokusy o vydaní pôžičkových bankoviek v Londýne boli neuspešné.

(z vlastnej zbierky)

Bankovky Habsburgskej ríše (1762-1892) - I.časť

2009-05-07T07:19:00.000-07:00

Jozef I. 24.decembra 1705 založil banku Wiener Stadt Banco (WSB), ktorá bola bankou Viedne a zároveň štátnou bankou Habsburgskej ríše.
Počas panovania Márie Terezie (1740-1780) WSB 01.júla 1762 vydala prvé papierové peniaze – bancozetle, v nominálnych hodnotách: 5, 10, 25, 50 a 100 guldenov, v celkovom objeme 12 000 000. Tieto bankovky zo začiatku sa dali zameniť na 5% p.a. úročené aukcie banky vo nominálnej hodnote 200 guldenov.
Po skončení sedemročnej vojny ( 1756-1763) časť týchto bancozetly zamenili späť na kovové strieborné mince, a zvyšok zničili.
1.júla 1771 došlo k druhej emisii bancozetly, znova v objeme 12 000 000 guldenov. K pôvodným nominálnym hodnotám pribudli prvé 500 a 1000 guldenové. Tieto bancozetle boli tlačené ako obeživo, a nedali sa vymeniť na aukcie banky. Napriek tomu ich prijatie nebolo povinné súkromnými osobami.
Ďalšia emisia bola vydaná 1.novembra 1784, na základe patentu Jozefa II. (1780-1790). Tieto bancozetle boli zameniteľné na strieborné mince vo vyznačených štátnych pokladniach a pobočkách WSB. Od tejto doby bola povinnosť akceptácie bancozetly aj na území Maďarska. Jozef II. - ešte pred svojou smrťou – uviedol do obehu ďalšie bancozetle s datovaním 1.novembra 1784 v celkovom objeme 11 000 000 guldenov.
František II (1792-1835), počas vojen s Francúzskom (1792-1815), 1.augusta 1796 vydal ďalšiu emisiu v objeme 44 000 000 guldenov. Počas vojny objem bancozetly dosiahol 92 000 000 guldenov. V roku 1797 zamietli zámenu bancozetly na strieborné mince. A od tejto doby akceptácia bancocetly bola povinná pre každého. V tejto dobe strieborné mince úplne sa vytratili z obehu, a preto 1.januára 1800 ako ich náhradu sa vydala ďalšia emisia bankoviek, aj s novými nominálmi 1 a 2 guldenov. Nakoľko došlo k devalvácii bankoviek, 1 strieborniak mal hodnotu 2 papierových guldenov.
Po obsadení Viedne napoleonskými vojskami, tlačiareň bankoviek sa presťahovala do Pešti. 1.júna 1806 sa vydali bancocetle s novým vzhľadom. Pod vedením Napoleona v roku 1809 vo Viedni sa naďalej tlačili bancozetle vzoru 1800 a 1806 z pôvodných matríc. Vtedy už tlačiareň bankoviek bola presťahovaná do Veľkého Varaždína (Nagyvárad – Rumunsko). Takto v obehu boli dva druhy bankocetly, ktoré sa líšili len v odtieni papiera, preto obe ostali v obehu. Z tohto dôvodu objem v obehu prekročil hranicu 1 000 000 000 guldenov. Devalvácia rástla: 100 strieborných guldenov 445 papierových, v decembri už 960 papierových a dokonca v marci 1811 až 1200 papierových guldenov pýtali.
V dôsledku takejto miery znehodnocovania papierových guldenov nariadili ich výmenu v pomere 5 guldenov za 1 „Einlösungsschein“. Tieto bankovky boli až do roku 1816 oficiálnym platidlom Habsburgskej ríše.
Napriek veľkému množstvu, a inflácie objem obeživa nepostačoval, preto 16.marca 1813 vydali „Anticipations-schein“ v objeme 45 000 000 guldenov.
V roku 1816 vznikol Österreichische National Zettelbank (ÖNZ). Súčasne so vznikom ÖNZ došlo k ďalšej devalvácie, a to v pomere: 250 „Einlösungsschein“ alebo 1250 Wiener Stadt Banco-Zettel sa rovnal s 100 striebornými guldenmi. Po tejto devalvácii 23.júna 1823 sa vydali nové bankovky s nominálmi: 5, 10, 25, 50, 100, 500 a 1000.
Ďalšie emisie boli nasledovné: 1.januára 1841 nové 5, 10, 50, 100 a 1000 guldenov. 1.januára 1847 ďalšie 5, 10, 100 a 1000 guldenov.

Zdroj: www.papirpenz.hu (preklad)

Ojedinelá publikacia z oblasti notafílie od Dipl.Ing. Vladimíra Filipa

2009-05-05T06:24:00.000-07:00

Na začiatok by som rád citoval úvod od samotného autora knihy:

"....... Přesto jsem nabydl dojmu, že zde něco chybí - pro dnešního sběratele nebo zájemce sice není žádný problém získat kvalitní katalog papírových platidel, ale jeho představa vzhledu těchto platidel, jejich dobové kupní hodnoty apod. zůstává jen rámcová........ Překlenout tuto mezeru chce právě tato kniha - podle možnosti představit veškerá nejstarší platidla (v případech neexistence originálů alespoň jejich odborně zpracované rekonstrukce)...."

Ak nádejný čitateľ tejto knihy očakáva suchý a stručný katalog bankoviek Rakúska, neskôr dualistickej Monarchie, tak zrejme bude sklamaný. Ani nie je úlohou tejto knihy katalogizovať ( ale pre lepšiu orientáciu pri vyobrazeniach sa uvádzajú katalogové zaradenia podľa Pick - Richter: Papiergeld, Spezialkatalog Österreich 1759-1986, 2. Auflage a Julius Sém: Papírové peníze na území Československa 1762-1975).

Ako čitateľ - notafilista začiatočník oceňujem - popri kvalitnom vyobrazení - zámer priblížiť historické okolnosti "vzniku" a emisie jednotlivých vydaní bankoviek. Ozrejmenie širšieho historického a ekonomického kontextu vzniku papierových platidiel, ako je kúpna sila tej doby, zárobky atď. dajú jasnejší obraz o dôležitosti, resp. nutnosti zavedenia papierových platidiel.

Publikáciu ani sám autor nepovažuje za vedecké dielo, ale za knihu popularizujúcu zberateľský odbor notafiliu.

Knihu vydalo Vydávateľstvo "Josef Filip 1938" v Brne.

http://www.knihyfilip.cz/katalog.php?vyrobek=46&return_kategorie=2019&lang=cs

"Fenomén" kolkovaných bankoviek počas kubánskej krízy

2009-05-02T23:52:00.000-07:00

V poslednej dobe sa čoraz viac objavujú na aukčných portáloch kolkované 10 (1960), 50 (1964) a 100 (1961) Kčs bankovky. S označením troch až štyroch R (vzácnosť).

Zaujímavosťou je, že odborná literatúra o týchto kolkovaných bankovkách akosi "mlčí". Na zahraničných portáloch tieto bankovky skôr sa označujú ako "reserved banknotes" (rezervné bankovky - pre prípad vojny).

Ale k jadru veci. V aukciach sa ponúkajú (aspoň zatiaľ som iné nevidel) v UNC kvalite. Cena je rôzna. Pre skúseného notafilistu čo ako prvé udrie do oči je nasledovné: Skoro v každej aukcii sa objavuje kolkovaná 100 koruna série G. A ako vieme túto sériu vydali ako náhradu za 100 Kčs z roku 1989 (s vyobrazením Gottwalda) po nežnej revolúcii, teda v roku 1989.

A tu vzniká podozrenie na "pozmeňovanie" bankovky. Ako vysvetliť časový posun od roku 1962 k 1989.

Preto upozorňujem menej skúsenejšich zberateľov - notafílov, aby pri takejto ponuke zvážili svoje počínanie. Mať bankovky s označením 3*R, resp. 4*R by chcel mať samozrejme každy, ale po uvedomení historických faktov už to označenie nie je na mieste. A v tom prípade už ani požadovaná cena nezodpovedá.....

Čo je notafília

2009-05-02T13:51:00.000-07:00

Na začiatok niečo o notafilii.

Notafília je zberateľský obor zaoberajúci sa zbieraním a štúdiom bankoviek, papierových peňazí a platidiel. Donedávna bola zaradená do oboru numizmatiky. Ale od roku 1970 je ustanovená ako samostatný zberateľský obor.

Najznámejší prispievateľom, a propagátorom notafílie je Albert PICK.

Albert Pick (*15.máj 1922, Kolín nad Rýnom)
Položil základy notafílie - moderného zbierania bankoviek a papierových platidiel. Bankovky a núdzové peniaze začal zbierať v roku 1930. Keď jeho zbierka platidiel dosiahla približne 180 000 kusov, kúpila ju Bavorská hypotekárna a zmenková banka. Pick sa stal správcom zbierky a staral sa o zveľaďovanie a rozširovanie zbierky v rokoch 1964-1985. Momentálne žije na dôchodku v Garmischi.
Svoju prvú knihu, katalóg bankoviek vydal v roku 1974. Najväčší katalóg a cenník bankoviek na svete „Standard Catalog Of World Paper Money“ získal množstvo medzinárodných ocenení a každoročne vychádza dopĺňaný a novovydávané bankovky.

zdroj: http://sk.wikipedia.org/wiki/Notaf%C3%ADlia
http://sk.wikipedia.org/wiki/Albert_Pick