pondelok 25. mája 2009

2 krone 1914 – varianty

Pri tejto bankovke som narazil na veľmi zaujímavú dilemu. A to koľko variant písmena C existuje? Totiž v zbierke mám 4 kusy tejto bankovky, a na prvý pohľad sa mi zdali písmená C rozličné na všetkých štyroch.







Špecializovaný „Katalog der österreichischen Banknoten ab 1900“ od autorskej dvojice Kodnar/Künstner uvádza tri varianty písmena C.



Preto som poprosil kolegu zberateľa Peťa Kuscsika (vo svete virtuálnych fórumov a aukcii známy ako „numpszi“) o preskúmanie variantov (je zbehlejší v počítačovej grafike). Výsledok porovnávania je v celku zaujímavé zistenie existencie viac ako 3 variant písmena C.
Z vyobrazených bankoviek predmetom dohadov boli druhá a tretia. Pomocou počítačovej grafiky sa vyhotovil obraz prekrytia oboch písmen. Samozrejme najprv bolo treba ich farebne rozlíšiť.



Výsledok vidíte na obrázku, kde je jednoznačné, že dolný oblúk písmena C je odlišný. Tak isto ako zakončenie horného oblúku.
Ako laik sa domnievam, že k takýmto odchýlkam nemohlo dôjsť opotrebením tlačovej dosky.

Použitá literatúra: Kodnar/Künstner: Katalog der österreichischen Banknoten ab 1900

Diskusia k príspevku:
http://www.sberatel.com/diskuse/topic.php?id=4038

streda 13. mája 2009

Tvorcovia československých bankoviek I. - Max Švabinský



Jeden z najvýznamnejších českých umelcov 20. storočia Max Švabinský (celým menom Maxmilian Theodor Jan Švabinský) sa narodil 17.septembra 1873 v Kroměříži a umrel 10.februára 1962 v Prahe.

Bol uznávaný pre svoju neobyčajnú kresliarsku zručnosť a rôznorodosť grafických techník. Spolu s J.Preislerom, A.Slavíčkom a M.Jiránkom položili základy moderného českého výtvarného umenia 20.storočia.

Zakladajúci člen SČUB Hollar, členom SVU Mánes, viedenského spolku umelcov Hagenbund a Sociézé nationale des Beaux-Arts v Paríži. Držitel titulu „Doctor honoris causa“ Masarykovej univerzity v Brne. Viacnásobným rektorom a doživotným čestným profesorom AVU v Prahe.

Bol aj tvorcom viacerých bankoviek Československa, ktoré zberatelia (notafilisti) radia medzi najkrajšie. V spolupráci s rytcom Karlom Wolfom je aj tvorcom 1000 K z roku 1934, ktorá v roku 1937 dočkala aj medzinárodného ocenenia v Paríži na výstave umenia.




Portrét Maxa Švabinského



Podpis Maxa Švabinského





Spracované podľa:

http://sk.wikipedia.org/wiki/Max_%C5%A0vabinsk%C3%BD

piatok 8. mája 2009

Bankovky Habsburgskej ríše (1762-1892) – II. časť

Bankovky Lajosa Kossutha (1848 -1849)

Počas revolučných rokoch 1848-1849 Kossuth rozmýšľal nad vydaním vlastných bankoviek. Od 01.mája 1848 mal v pláne emisiu 1 a 2 zlatých (gulden - forint) bankoviek. Nakoniec 06.augusta 1848 sa dostali do obehu prvé bankovky v hodnote 2 zlatých (guldenov – forintov).

(z vlastnej zbierky)
Po 2 zlatých nasledovali tieto nominálne hodnoty: 6.septembra 5 zlatých, 8.októbra 1 zlatých. 22.októbra 100 a nakoniec 24.marca 1849 aj 10 zlatých.
Pred vydaním týchto bankoviek do obehu sa dostali 15 a 30 krajcárové bankovky. Ale nakoľko v obehu bolo príliš málo drobných peňazí, tieto bankovky štvrtili, aby uspokojili potreby.
2.júla 1849 v Segedíne (Szeged – Maďarsko) sa dostali do obehu 2 forintovky.
Po emigrácii v roku 1851 Kossuth sa vysťahoval z Turecka do USA. Ešte v tomto roku vznikli návrhy 1, 5, 50 a 100 dolárových pôžičkových bankoviek, ktoré 15.decembra 1851 si objednal u Dafort, Bald and Co. New York and Philadelphia. Tieto bankovky mali dátum 1.januára 1852, ktoré však nikdy sa nedostali do obehu. Ďalšie pokusy o vydaní pôžičkových bankoviek v Londýne boli neuspešné.

(z vlastnej zbierky)

štvrtok 7. mája 2009

Bankovky Habsburgskej ríše (1762-1892) - I.časť

Jozef I. 24.decembra 1705 založil banku Wiener Stadt Banco (WSB), ktorá bola bankou Viedne a zároveň štátnou bankou Habsburgskej ríše.
Počas panovania Márie Terezie (1740-1780) WSB 01.júla 1762 vydala prvé papierové peniaze – bancozetle, v nominálnych hodnotách: 5, 10, 25, 50 a 100 guldenov, v celkovom objeme 12 000 000. Tieto bankovky zo začiatku sa dali zameniť na 5% p.a. úročené aukcie banky vo nominálnej hodnote 200 guldenov.
Po skončení sedemročnej vojny ( 1756-1763) časť týchto bancozetly zamenili späť na kovové strieborné mince, a zvyšok zničili.
1.júla 1771 došlo k druhej emisii bancozetly, znova v objeme 12 000 000 guldenov. K pôvodným nominálnym hodnotám pribudli prvé 500 a 1000 guldenové. Tieto bancozetle boli tlačené ako obeživo, a nedali sa vymeniť na aukcie banky. Napriek tomu ich prijatie nebolo povinné súkromnými osobami.
Ďalšia emisia bola vydaná 1.novembra 1784, na základe patentu Jozefa II. (1780-1790). Tieto bancozetle boli zameniteľné na strieborné mince vo vyznačených štátnych pokladniach a pobočkách WSB. Od tejto doby bola povinnosť akceptácie bancozetly aj na území Maďarska. Jozef II. - ešte pred svojou smrťou – uviedol do obehu ďalšie bancozetle s datovaním 1.novembra 1784 v celkovom objeme 11 000 000 guldenov.
František II (1792-1835), počas vojen s Francúzskom (1792-1815), 1.augusta 1796 vydal ďalšiu emisiu v objeme 44 000 000 guldenov. Počas vojny objem bancozetly dosiahol 92 000 000 guldenov. V roku 1797 zamietli zámenu bancozetly na strieborné mince. A od tejto doby akceptácia bancocetly bola povinná pre každého. V tejto dobe strieborné mince úplne sa vytratili z obehu, a preto 1.januára 1800 ako ich náhradu sa vydala ďalšia emisia bankoviek, aj s novými nominálmi 1 a 2 guldenov. Nakoľko došlo k devalvácii bankoviek, 1 strieborniak mal hodnotu 2 papierových guldenov.
Po obsadení Viedne napoleonskými vojskami, tlačiareň bankoviek sa presťahovala do Pešti. 1.júna 1806 sa vydali bancocetle s novým vzhľadom. Pod vedením Napoleona v roku 1809 vo Viedni sa naďalej tlačili bancozetle vzoru 1800 a 1806 z pôvodných matríc. Vtedy už tlačiareň bankoviek bola presťahovaná do Veľkého Varaždína (Nagyvárad – Rumunsko). Takto v obehu boli dva druhy bankocetly, ktoré sa líšili len v odtieni papiera, preto obe ostali v obehu. Z tohto dôvodu objem v obehu prekročil hranicu 1 000 000 000 guldenov. Devalvácia rástla: 100 strieborných guldenov 445 papierových, v decembri už 960 papierových a dokonca v marci 1811 až 1200 papierových guldenov pýtali.
V dôsledku takejto miery znehodnocovania papierových guldenov nariadili ich výmenu v pomere 5 guldenov za 1 „Einlösungsschein“. Tieto bankovky boli až do roku 1816 oficiálnym platidlom Habsburgskej ríše.
Napriek veľkému množstvu, a inflácie objem obeživa nepostačoval, preto 16.marca 1813 vydali „Anticipations-schein“ v objeme 45 000 000 guldenov.
V roku 1816 vznikol Österreichische National Zettelbank (ÖNZ). Súčasne so vznikom ÖNZ došlo k ďalšej devalvácie, a to v pomere: 250 „Einlösungsschein“ alebo 1250 Wiener Stadt Banco-Zettel sa rovnal s 100 striebornými guldenmi. Po tejto devalvácii 23.júna 1823 sa vydali nové bankovky s nominálmi: 5, 10, 25, 50, 100, 500 a 1000.
Ďalšie emisie boli nasledovné: 1.januára 1841 nové 5, 10, 50, 100 a 1000 guldenov. 1.januára 1847 ďalšie 5, 10, 100 a 1000 guldenov.
Zdroj: www.papirpenz.hu (preklad)

utorok 5. mája 2009

Ojedinelá publikacia z oblasti notafílie od Dipl.Ing. Vladimíra Filipa



Na začiatok by som rád citoval úvod od samotného autora knihy:

"....... Přesto jsem nabydl dojmu, že zde něco chybí - pro dnešního sběratele nebo zájemce sice není žádný problém získat kvalitní katalog papírových platidel, ale jeho představa vzhledu těchto platidel, jejich dobové kupní hodnoty apod. zůstává jen rámcová........ Překlenout tuto mezeru chce právě tato kniha - podle možnosti představit veškerá nejstarší platidla (v případech neexistence originálů alespoň jejich odborně zpracované rekonstrukce)...."

Ak nádejný čitateľ tejto knihy očakáva suchý a stručný katalog bankoviek Rakúska, neskôr dualistickej Monarchie, tak zrejme bude sklamaný. Ani nie je úlohou tejto knihy katalogizovať ( ale pre lepšiu orientáciu pri vyobrazeniach sa uvádzajú katalogové zaradenia podľa Pick - Richter: Papiergeld, Spezialkatalog Österreich 1759-1986, 2. Auflage a Julius Sém: Papírové peníze na území Československa 1762-1975).
Ako čitateľ - notafilista začiatočník oceňujem - popri kvalitnom vyobrazení - zámer priblížiť historické okolnosti "vzniku" a emisie jednotlivých vydaní bankoviek. Ozrejmenie širšieho historického a ekonomického kontextu vzniku papierových platidiel, ako je kúpna sila tej doby, zárobky atď. dajú jasnejší obraz o dôležitosti, resp. nutnosti zavedenia papierových platidiel.

Publikáciu ani sám autor nepovažuje za vedecké dielo, ale za knihu popularizujúcu zberateľský odbor notafiliu.

Knihu vydalo Vydávateľstvo "Josef Filip 1938" v Brne.

http://www.knihyfilip.cz/katalog.php?vyrobek=46&return_kategorie=2019&lang=cs

sobota 2. mája 2009

"Fenomén" kolkovaných bankoviek počas kubánskej krízy








V poslednej dobe sa čoraz viac objavujú na aukčných portáloch kolkované 10 (1960), 50 (1964) a 100 (1961) Kčs bankovky. S označením troch až štyroch R (vzácnosť).

Zaujímavosťou je, že odborná literatúra o týchto kolkovaných bankovkách akosi "mlčí". Na zahraničných portáloch tieto bankovky skôr sa označujú ako "reserved banknotes" (rezervné bankovky - pre prípad vojny).

Ale k jadru veci. V aukciach sa ponúkajú (aspoň zatiaľ som iné nevidel) v UNC kvalite. Cena je rôzna. Pre skúseného notafilistu čo ako prvé udrie do oči je nasledovné: Skoro v každej aukcii sa objavuje kolkovaná 100 koruna série G. A ako vieme túto sériu vydali ako náhradu za 100 Kčs z roku 1989 (s vyobrazením Gottwalda) po nežnej revolúcii, teda v roku 1989.

A tu vzniká podozrenie na "pozmeňovanie" bankovky. Ako vysvetliť časový posun od roku 1962 k 1989.
Preto upozorňujem menej skúsenejšich zberateľov - notafílov, aby pri takejto ponuke zvážili svoje počínanie. Mať bankovky s označením 3*R, resp. 4*R by chcel mať samozrejme každy, ale po uvedomení historických faktov už to označenie nie je na mieste. A v tom prípade už ani požadovaná cena nezodpovedá.....

Čo je notafília

Na začiatok niečo o notafilii.

Notafília je zberateľský obor zaoberajúci sa zbieraním a štúdiom bankoviek, papierových peňazí a platidiel. Donedávna bola zaradená do oboru numizmatiky. Ale od roku 1970 je ustanovená ako samostatný zberateľský obor.

Najznámejší prispievateľom, a propagátorom notafílie je Albert PICK.

Albert Pick (*15.máj 1922, Kolín nad Rýnom)
Položil základy notafílie - moderného zbierania bankoviek a papierových platidiel. Bankovky a núdzové peniaze začal zbierať v roku 1930. Keď jeho zbierka platidiel dosiahla približne 180 000 kusov, kúpila ju Bavorská hypotekárna a zmenková banka. Pick sa stal správcom zbierky a staral sa o zveľaďovanie a rozširovanie zbierky v rokoch 1964-1985. Momentálne žije na dôchodku v Garmischi.
Svoju prvú knihu, katalóg bankoviek vydal v roku 1974. Najväčší katalóg a cenník bankoviek na svete „Standard Catalog Of World Paper Money“ získal množstvo medzinárodných ocenení a každoročne vychádza dopĺňaný a novovydávané bankovky.

zdroj: http://sk.wikipedia.org/wiki/Notaf%C3%ADlia
http://sk.wikipedia.org/wiki/Albert_Pick